Interné predpisy

Rokovací poriadok

 

Rozhodcovského súdu FACTUS, zriadeného Slovenskou komorou medicínsko-technických pracovníkov

PRVÁ ČASŤ

ÚVODNÉ USTANOVENIA

Článok I

Základné ustanovenie 

  1. Predmetom úpravy Rokovacieho poriadku sú v súlade s ustanovením § 14 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len "Zákon o rozhodcovskom konaní"): 

    a. pravidlá a postup rozhodcovského konania a rozhodovania v rozhodcovskom konaní pred Rozhodcovským súdom FACTUS vrátene postupu ustanovenia a odvolania rozhodcov (ďalej len "Rozhodcovský súd"), 
    b. pravidlá zmierovacieho konania pred Rozhodcovským súdom, 
    c. pravidlá o trovách rozhodcovského konania pred Rozhodcovským súdom, 
    d. ďalšie náležitosti súvisiace s ochranou záujmov strán rozhodcovského konania pred Rozhodcovským súdom. 

Článok II 

Miesto rozhodcovského konania 

  1. Sídlo Rozhodcovského súdu je uvedené v článku I, ods. 2 štatútu Rozhodcovského súdu. 
  2. Rozhodcovský súd uskutočňuje rozhodcovské konanie a vykonáva úkony súvisiace s rozhodcovským konaním v zásade v sídle Rozhodcovského súdu. 
  3. Rozhodcovský súd môže uskutočniť jednotlivé úkony v rozhodcovskom konaní na ktoromkoľvek mieste, ktoré považuje za vhodné s ohľadom na záujmy strán rozhodcovského konania. Tým sa nemení miesto rozhodcovského konania podľa ods. 1. 

Článok III 

Jazyk rozhodcovského konania 

  1. Rozhodcovské konanie sa vedie v slovenskom jazyku. Všetky listiny vyhotovuje Rozhodcovský súd v slovenskom jazyku. 
  2. V prípade predloženia listín v inom ako slovenskom jazyku, je predkladajúca strana povinná listinu predložiť s jej úradným prekladom do slovenského jazyka. V prípade, že strana nepredloží listinu i s úradným prekladom, môže Rozhodcovský súd zaistiť úradný preklad na náklady strany predkladajúcej listinu.  

Článok IV 

Doručovanie 

  1. Písomnosti sa považujú za doručené: 

    a. ak boli odovzdané adresátovi osobne, alebo 

    b. ak boli doručené na adresu: 

    • ktorú adresát uviedol vo svojom písomnom podaní doručenom Rozhodcovskému súdu ako adresu svojho sídla, miesta podnikania alebo bydliska, príp. miesta na doručovanie písomností, 

    • fyzickej osobe na adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky alebo adresu miesta pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky podľa druhu pobytu cudzinca, alebo právnickej osobe na adresu sídla zapísaného v obchodnom registri alebo inom verejnom registri,

    • ktorú Rozhodcovský súd zistil ako adresu sídla, miesta podnikania alebo bydliska adresáta z písomností predložených v rozhodcovskom konaní Rozhodcovskému súdu, pokiaľ Rozhodcovský súd nemá dôvod pochybovať o správnosti údajov týchto listín. 

  2. Písomnosť sa považuje za doručenú momentom jej prevzatia adresátom alebo osobou oprávnenou konať v mene adresáta alebo konať za adresáta. V prípade odopretia prevzatia doručovanej písomnosti sa za deň doručenia písomnosti považuje deň odopretia prevzatia písomnosti. 
     
  3. Rozhodcovský súd doručuje  stranám rozhodcovského konania (i) žaloby, (ii) žalobné odpovede, (iii) vzájomné žaloby, (iv) predvolania na ústne pojednávania, (v) rozhodcovské rozsudky, (vi) uznesenia a (vii) iné písomnosti určené rozhodcovským súdom poštou do vlastných rúk - doporučene s potvrdením o doručení, alebo prostredníctvom osoby poverenej Rozhodcovským súdom, príp. kuriérskou službou. 
     
  4. Ostatné písomnosti doručuje Rozhodcovský súd spravidla poštou, v prípade potreby urýchleného doručovania prostredníctvom faxu alebo elektronickou poštou na faxové číslo alebo na adresu elektronickej pošty, ktoré adresát uviedol pre doručovanie písomností pre potreby rozhodcovského konania. Písomnosť sa považuje za doručenú tretím dňom od odoslania zásielky poštou, odoslania faxu alebo odoslania správy elektronickou poštou. 
     
  5. Ak nie je možné doručiť písomnosť podľa článku IV, ods. 3 Rokovacieho poriadku Rozhodcovského súdu právnickej osobe na adresu jej sídla uvedenú v obchodnom registri alebo v inom registri, v ktorom je zapísaná, a jej iná adresa nie je Rozhodcovskému súdu známa, považuje sa takáto písomnosť za doručenú  dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu, a to aj vtedy, ak ten, kto je oprávnený konať v mene právnickej osoby, alebo kto je oprávnený zastupovať právnickú osobu, sa o tom nedozvie. 
     
  6. Ak nie je možné doručiť písomnosť podľa článku IV, ods. 3 Rokovacieho poriadku Rozhodcovského súdu fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie na adresu jej miesta podnikania uvedenú v obchodnom registri alebo v inom registri, v ktorom je zapísaná, a jej iná adresa nie je Rozhodcovskému súdu známa, považuje sa takáto písomnosť za doručenú dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu, a to aj vtedy, ak sa fyzická osoba oprávnená na podnikanie o tom nedozvie. 
     
  7. Ak nie je možné doručiť písomnosť podľa článku IV, ods. 3 Rokovacieho poriadku Rozhodcovského súdu fyzickej osobe na adresu jej bydliska alebo na adresu, ktorú uviedla ako miesto na doručovanie písomností, a jej iná adresa nie je Rozhodcovskému súdu známa, považuje sa takáto písomnosť za doručenú dňom vrátenia nedoručenej zásielky, a to aj vtedy, ak sa fyzická osoba o tom nedozvie. 
     
  8. Ak nebola písomnosť podľa článku IV, ods. 3 Rokovacieho poriadku Rozhodcovského súdu doručená z dôvodu, že adresát nebol na mieste doručovania zastihnutý, tak sa takáto písomnosť uloží na pošte. Ak si adresát písomnosti nevyzdvihne takúto písomnosť v odbernej lehote, tak sa  deň vrátenia nedoručenej zásielky  považuje za deň doručenia písomnosti, a to aj v prípade, ak sa adresát o uložení zásielky nedozvedel. 
     
  9. Písomnosti doručované Rozhodcovskému súdu sa považujú za doručené prevzatím písomnosti osobne v podateľni Rozhodcovského súdu, príp. prevzatím doručovanej písomnosti na pošte. 

  10. Všetky písomnosti týkajúce sa začatia a priebehu rozhodcovského konania sa predkladajú Rozhodcovskému súdu spolu s prílohami v takom počte vyhotovení, aby každá strana rozhodcovského konania, každý rozhodca, ktorý bude daný spor rozhodovať a Predseda Predsedníctva mali k dispozícii jedno vyhotovenie dotknutej písomnosti. Ak strana konania nepredloží písomnosť v dostatočnom počte vyhotovení, Predseda Predsedníctva vyzve stranu konania na predloženie dostatočného počtu vyhotovení dotknutej písomnosti, alebo zabezpečí vyhotovenie fotokópií na náklady strany rozhodcovského konania, ktorý predmetnú písomnosť Rozhodcovskému súdu predložil. 

Článok V 

Strany rozhodcovského konania 

  1. Stranami rozhodcovského konania sú žalobca a žalovaný. 
  2. Stranami rozhodcovského konania majú v rozhodcovskom konaní rovnaké právne postavenie. 
  3. Strana  rozhodcovského konania sa môže dať v rozhodcovskom konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí a ktorému na tento účel udelí písomné plnomocenstvo. 


 

DRUHÁ ČASŤ

ZAČATIE ROZHODCOVSKÉHO KONANIA

Článok VI 

Podanie žaloby 

  1. Rozhodcovské konanie sa začína dňom doručenia žaloby Rozhodcovskému súdu. 
  2. Rozhodcovský súd vyznačí na všetkých vyhotoveniach žaloby deň, kedy bola žaloba Rozhodcovskému súdu doručená. 
  3. Doručenie žaloby Rozhodcovskému súdu má rovnaké právne účinky, ako keby bola žaloba podaná na všeobecný súd. 
  4. Po začatí rozhodcovského konania nemožno v tej istej veci konať a rozhodovať na všeobecnom súde alebo pred iným rozhodcovským súdom, okrem prípadov ustanovených všeobecným predpisom o konaní pred súdmi. 

Článok VII 

Poplatok za rozhodcovské konanie 

  1. Podmienkou prejednania žaloby je zaplatenie poplatku za rozhodcovské konanie. 
  2. Poplatok za rozhodcovské konanie sa určí podľa hodnoty predmetu sporu, na základe pravidiel o trovách rozhodcovského konania a sadzobníka poplatkov (článok XXXIII, ods. 2 Rokovacieho poriadku Rozhodcovského súdu). 
  3. Poplatok za rozhodcovské konanie sa platí bankovým prevodom na bankový účet Zriaďovateľa, vedený osobitne pre potreby Rozhodcovského súdu (ďalej len "účet Rozhodcovského súdu"). 
  4. Pokiaľ žalobca pri podaní žaloby nezaplatí poplatok za rozhodcovské konanie na účet Rozhodcovského súdu, príp. ak zaplatí poplatok za rozhodcovské konanie v nesprávnej výške, predseda Rozhodcovského súdu (ďalej len "Predseda") vyzve žalobcu, aby zaplatil alebo doplatil poplatok za rozhodcovské konanie do desiatich (10) kalendárnych dní od doručenia výzvy. Pokiaľ žalobca v stanovenej lehote nezaplatí alebo nedoplatí poplatok za rozhodcovské konanie, Predseda rozhodcovské konanie uznesením zastaví. 

Článok VIII 

Náležitosti žaloby 

  1. Žaloba musí obsahovať nasledovné náležitosti: 

    a. identifikačné údaje strán rozhodcovského konania, príp. ich zástupcov, 

    b. pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, 

    c. označenie dôkazov, ktoré žalobca navrhuje vykonať, 

    d. označenie právnych predpisov, na ktoré sa žalobca odvoláva, 

    e. návrh vo veci samej (petit), 

    f. podpis žalobcu alebo jeho zástupcu. 

  2. Žalobca k žalobe pripojí kópiu rozhodcovskej zmluvy a dôkazy, o ktoré svoju žalobu opiera. Pokiaľ žalobca navrhuje vykonať dôkaz listinou, je povinný originál alebo kópiu tejto listiny predložiť spolu so žalobou, príp. je povinný označiť osobu alebo orgán, ktorý má túto listinu k dispozícii. 

 

  1. Žalobca je v žalobe povinný uviesť hodnotu predmetu sporu. Hodnota predmetu sporu sa určuje výškou vymáhanej peňažnej sumy. Pokiaľ je súčasťou predmetu sporu aj príslušenstvo, ktorého hodnotu je možné vyčísliť, stáva sa súčasťou hodnoty predmetu sporu. 
  2. Pokiaľ je žalobou uplatnených viac nárokov, je žalobca povinný určiť hodnotu každého uplatneného nároku samostatne; hodnota predmetu sporu sa určí ako súčet hodnôt všetkých uplatnených nárokov. 
  3. Ak žalobca neurčil hodnotu sporu, alebo ak žalobca určil hodnotu sporu nesprávne, Rozhodcovský súd určí z vlastného podnetu alebo na žiadosť žalovaného hodnotu predmetu sporu na základe údajov, ktoré má k dispozícii. 
  4. Pokiaľ sa strany rozhodcovského konania v rozhodcovskej zmluve, príp. v osobitnej písomnej dohode pred podaním žaloby na Rozhodcovský súd dohodli na osobe jediného rozhodcu alebo na zložení rozhodcovského senátu, žalobca v žalobe označí takto určeného rozhodcu alebo členov senátu a spolu so žalobou predloží Rozhodcovskému súdu takúto osobitnú písomnú dohodu a písomné vyjadrenie rozhodcu alebo členov senátu, že súhlasia s ustanovením za rozhodcov v predmetnej veci. 
  5. Pokiaľ sa strany rozhodcovského konania v osobitnej písomnej dohode pred podaním žaloby na Rozhodcovský súd dohodli na spôsobe určenia jediného rozhodcu alebo členov senátu, žalobca predloží Rozhodcovskému súdu spolu so žalobou takúto osobitnú písomnú dohodu. 

Článok IX 

Odstránenie vád žaloby 

  1. Ak žaloba nemá predpísané náležitosti alebo je žaloba nezrozumiteľná, neurčitá alebo žalobca spolu so žalobou nepredložil predpísané písomnosti, predseda vyzve žalobcu, aby odstránil vady žaloby do desiatich (10) kalendárnych dní od doručenia výzvy. Predseda môže odstránenie vád žaloby, ktoré podľa názoru predsedu nie sú prekážkou prejednania veci v rozhodcovskom konaní, prenechať na Rozhodcovský súd postupom podľa ustanovenia článku XX, ods. 4 Rokovacieho poriadku Rozhodcovského súdu. 
  2. Ak žalobca v určenej lehote neodstráni vady žaloby, Predseda rozhodcovské konanie uznesením zastaví. 
  3. Rozhodcovský súd strany rozhodcovského konania na odstránenie nedostatku predloženia rozhodcovskej zmluvy nevyzýva; uznesenie o zastavení konania sa nevydáva. 

Článok X 

Žalobná odpoveď 

  1. Ak obsah a prílohy žaloby zodpovedajú ustanoveniam náležitostiam Rokovacieho poriadku, Predseda zašle žalobu spolu s prílohami žalovanému a vyzve ho, aby v lehote desiatich (10) kalendárnych dní predložil Rozhodcovskému súdu písomne žalobnú odpoveď, v ktorej je povinný vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam a návrhom uvedeným v žalobe. Žalovaný je v žalobnej odpovedi povinný označiť dôkazy, ktoré navrhuje vykonať. 
  2. Predseda spolu so žalobou zašle žalovanému zoznam rozhodcov Rozhodcovského súdu, pokiaľ nejde o prípad, kedy má rozhodcu vymenovať Predseda (ustanovenie článku XVII,  ods. 1); Predseda vyzve žalovaného, aby zvolil rozhodcu, s upozornením, že inak zvolí rozhodcu Predseda (ustanovenie článku XVII, ods. 2,  lit. b) Rokovacieho poriadku). 
  3. Žalovaný v žalobnej odpovedi uvedie zvoleného rozhodcu (člena senátu), pokiaľ sa strany rozhodcovského konania v rozhodcovskej zmluve, príp. v osobitnej písomnej dohode nedohodli, že v rozhodcovskom konaní bude rozhodovať jediný rozhodca (ustanovenie článku XVII, ods. 1, Rokovacieho poriadku); pokiaľ žalovaný v žalobnej odpovedi neuvedie rozhodcu, predseda predsedníctva postupuje podľa ustanovenia článku XVII, ods. 2, lit. a) Rokovacieho poriadku. 
  4. Žalovaný k žalobnej odpovedi pripojí dôkazy, o ktoré svoje tvrdenia opiera. Pokiaľ žalovaný navrhuje vykonať dôkaz listinou, je povinný originál alebo kópiu tejto listiny predložiť spolu so žalobnou odpoveďou, príp. je povinný označiť osobu alebo orgán, ktorý má túto listinu k dispozícii. 
  5. Pokiaľ sa žalovaný nevyjadrí k žalobe v lehote určenej predsedom, Rozhodcovský súd pokračuje v rozhodcovskom konaní bez toho, aby považoval tento nedostatok za uznanie tvrdení žalobcu; Rozhodcovský súd rozhodne na základe žaloby a na základe dôkazov predložených alebo navrhnutých žalobcom. 

TRETIA ČASŤ

ROZHODCOVSKÉ KONANIE

Prvý oddiel

Spoločné ustanovenia o rozhodcovskom konaní 

Článok XI 

Všeobecné zásady rozhodcovského konania 

  1. Rozhodcovské konanie je neverejné, ak sa strany rozhodcovského konania nedohodli inak. Na ústnom pojednávaní konanom pred Rozhodcovským súdom môžu byť prítomné osoby, ktoré nie sú stranami  rozhodcovského konania, iba so súhlasom Rozhodcovského súdu a všetkých strán rozhodcovského konania. Súhlas strán rozhodcovského konania sa nevyžaduje v prípade, ak sa dotknuté osoby majú na ústnom pojednávaní zúčastniť ako svedkovia, znalci alebo tlmočníci. 

  2. Rozhodcovský súd vedie konanie v súlade so zásadou hospodárnosti a rýchlosti. Rozhodcovský súd zároveň dbá na riadne zistenie skutkového stavu a na rešpektovanie práv strán rozhodcovského konania. 

Článok XII 

Forma rozhodcovského konania 

  1. Rozhodcovské konanie je písomné, pokiaľ sa strany rozhodcovského konania v rozhodcovskej zmluve výslovne nedohodli na ústnej forme rozhodcovského konania. Rozhodcovský súd rozhoduje na základe písomných vyjadrení strán rozhodcovského konania, na základe predložených písomností a na základe vykonaných dôkazov. 
  2. Pokiaľ sa strany rozhodcovského konania v rozhodcovskej zmluve dohodli na ústnej forme rozhodcovského konania, Rozhodcovský súd rozhoduje po prejednaní veci na ústnom pojednávaní. 

Článok XIII 

Vzájomná žaloba 

  1. Žalovaný môže uplatniť svoje práva proti žalobcovi vzájomnou žalobou doručenou Rozhodcovskému súdu najneskôr do skončenia písomného konania, v prípade nariadenia ústneho pojednávania, do začatia ústneho pojednávania vo veci samej. Vzájomná žaloba sa môže uplatniť len v sporoch, na ktoré sa vzťahuje rozhodcovská zmluva. 
  2. O náležitostiach vzájomnej žaloby, jej prílohách a o povinnosti žalovaného zaplatiť poplatok za rozhodcovské konanie platia primerane ustanovenia rokovacieho poriadku Rozhodcovského súdu o náležitostiach žaloby a jej prílohách (ustanovenia článkov VIII a IX Rokovacieho poriadku Rozhodcovského súdu) a ustanovenia o povinnosti žalobcu zaplatiť poplatok za rozhodcovské konanie (ustanovenia článku VII Rokovacieho poriadku Rozhodcovského súdu). 
  3. Rozhodcovský súd vzájomnú žalobu vylúči na samostatné konanie. 

Článok XIV 

Neodkladné opatrenia

  1. Rozhodcovský súd nevydáva neodkladné opatrenia. 

Článok XV 

Zmena žaloby a žalobnej odpovede 

  1. Každá strana rozhodcovského konania môže zmeniť alebo doplniť svoju žalobu alebo žalobnú odpoveď v priebehu rozhodcovského konania, ak Rozhodcovský súd nepovažuje takúto zmenu alebo doplnenie za neprípustné s ohľadom na ich oneskorené podanie, ktoré nebolo dostatočne odôvodnené. 
  2. Pokiaľ Rozhodcovský súd považuje návrh na zmenu alebo doplnenie žaloby alebo žalobnej odpovede za neprípustné, príp. pokiaľ žalobca nezaplatí poplatok za návrh na zmenu alebo doplnenie žaloby vo výške stanovenej v sadzobníku poplatkov, Rozhodcovský súd uznesením rozhodne, že takúto zmenu alebo doplnenie nepripúšťa; proti uzneseniu Rozhodcovského súdu nie je prípustný opravný prostriedok. 

Článok XVI 

Prerušenie rozhodcovského konania 

  1. Rozhodcovský súd môže z vážneho dôvodu na žiadosť strany rozhodcovského konania alebo aj z vlastného podnetu, príp. po zistení stanovísk strán rozhodcovského konania, rozhodnúť o prerušení rozhodcovského konania na čas, ktorý určí v uznesení o prerušení rozhodcovského konania. 

Druhý oddiel 

Príprava prejednania sporu v rozhodcovskom konaní 

Článok XVII 

Ustanovenie jediného rozhodcu alebo senátu 

  1. Zmluvné strany sa môžu dohodnúť na osobe rozhodcu alebo rozhodcov. Pokiaľ sa strany rozhodcovského konania nedohodli v rozhodcovskej zmluve, príp. v osobitnej dohode pred podaním žaloby na Rozhodcovský súd na osobe jediného rozhodcu alebo na členoch senátu, avšak dohodli v rozhodcovskej zmluve alebo v osobitnej písomnej dohode pred podaním žaloby na Rozhodcovský súd spôsob určenia jediného rozhodcu alebo členov senátu, platí pre určenie jediného rozhodcu alebo členov senátu dohoda strán rozhodcovského konania. Pokiaľ nedôjde k určeniu jediného rozhodcu alebo členov senátu, postupuje sa primerane podľa ustanovenia článku XVII, ods. 2 Rokovacieho poriadku Rozhodcovského súdu. 
     
  2. Pokiaľ sa strany rozhodcovského konania nedohodli na osobe jediného rozhodcu alebo na členoch senátu a ani na spôsobe určenia jediného rozhodcu alebo členov senátu, 

    a. v prípadoch, kedy má v rozhodcovskom konaní pred Rozhodcovským súdom rozhodovať senát, každá strana rozhodcovského konania ustanoví jedného rozhodcu a takto ustanovení rozhodcovia následne ustanovia tretieho predsedajúceho rozhodcu (predseda senátu). Pokiaľ: 

    - žalobca neustanoví rozhodcu v žalobe, 

     

    - žalovaný neustanoví rozhodcu v žalobnej odpovedi, 

    - dvaja stranami rozhodcovského konania ustanovení rozhodcovia neustanovia tretieho predsedajúceho rozhodcu (predsedu senátu) do tridsiatich (30) kalendárnych dní od ich ustanovenia, vymenuje dotknutého rozhodcu (rozhodcov) Predseda Predsedníctva z osôb zapísaných v zozname rozhodcov Rozhodcovského súdu; Predseda Predsedníctva podľa potreby zároveň určí predsedu senátu, 

    b. v prípadoch, kedy má v rozhodcovskom konaní pred Rozhodcovským súdom rozhodovať jediný rozhodca, vymenuje rozhodcu Predseda Predsedníctva z osôb zapísaných v zozname rozhodcov Rozhodcovského súdu. 

  3. Pokiaľ počas trvania rozhodcovského konania dôjde k zániku funkcie jediného rozhodcu alebo člena senátu Predseda zabezpečí, aby bol ustanovený nový rozhodca alebo nový člen senátu rovnakým spôsobom, aký platil pre ustanovenie rozhodcu alebo člena senátu, ktorého funkcia zanikla. Pokiaľ k ustanoveniu nového rozhodcu alebo člena senátu nedôjde do tridsať (30) kalendárnych dní od zániku funkcie, vymenuje nového rozhodcu alebo člena senátu Predseda z osôb zapísaných v zozname rozhodcov Rozhodcovského súdu. 

 

Článok XVIII 

Námietka proti rozhodcovi alebo členovi senátu 

  1. Ustanovený rozhodca alebo člen senátu je povinný bez zbytočného odkladu informovať strany rozhodcovského konania a Predsedu o všetkých skutočnostiach, pre ktoré by mohol byť z prejednávania a rozhodovania veci vylúčený, ak so zreteľom na jeho pomer k veci alebo k stranám rozhodcovského konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosť o jeho nepredpojatosti. 
     
  2. Každá zo  strán rozhodcovského konania môže písomne u predsedu namietať predpojatosť rozhodcu alebo člena senátu, ktorého ustanovil, avšak len z dôvodov, o ktorých sa dozvedel po ustanovení dotknutého rozhodcu alebo člena senátu do funkcie, a to najneskôr do pätnástich (15) kalendárnych dní po tom, čo sa dozvedel o týchto dôvodoch. 
     
  3. Každá zo strán rozhodcovského konania môže písomne u Predsedu namietať predpojatosť rozhodcu alebo člena senátu, ktorý bol ustanovený inak, než priamo dotknutou stranou rozhodcovského konania, a to najneskôr do pätnástich (15) kalendárnych dní po tom, čo sa dozvedel o dôvodoch predpojatosti dotknutého rozhodcu alebo člena senátu. 
     
  4. V námietke proti rozhodcovi alebo členovi senátu musí byť uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť rozhodca alebo člen senátu vylúčený, a kedy sa strana rozhodcovského konania podávajúca námietku o tomto dôvode dozvedela. 
     
  5. Predseda neprihliadne na námietky, ktoré nemajú predpísané náležitosti, na oneskorené námietky, na opakované námietky podané z toho istého dôvodu, ak už o nich rozhodlo predsedníctvo. 
     
  6. Predseda bez zbytočného odkladu po doručení námietky strany rozhodcovského konania proti rozhodcovi alebo členovi senátu požiada o vyjadrenie protistrany rozhodcovského konania, ako aj dotknutého rozhodcu alebo člena senátu; predseda vyzve protistranu konania, aby svoje vyjadrenia doručili Rozhodcovskému súdu v lehote pätnástich (15) kalendárnych dní. Pokiaľ sa protistrana rozhodcovského konania na výzvu predsedu predsedníctva v uvedenej lehote nevyjadrí k námietke proti rozhodcovi alebo členovi senátu, platí, že s námietkou nesúhlasí. Pokiaľ sa dotknutý rozhodca alebo člen senátu nevzdá funkcie, alebo pokiaľ ostatné strany rozhodcovského konania nesúhlasia s námietkou, Predseda predloží námietku proti rozhodcovi alebo členovi senátu na žiadosť zmluvnej strany na rozhodnutie predsedníctvu do 60 dní od jej doručenia. Súhlas ostatných strán rozhodcovského konania s námietkou proti rozhodcovi alebo členovi senátu sa považuje za dohodu strán rozhodcovského konania o odvolaní rozhodcu alebo člena senátu; dňom doručenia dohody predsedovi predsedníctva je deň doručenia vyjadrenia poslednej strany rozhodcovského konania Rozhodcovskému súdu. 
     
  7.  Ak sa námietke voči rozhodcovi nevyhovelo alebo sa o nej nerozhodlo v lehote podľa článku XVIII, bod 6., môže namietajúca strana v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia o zamietnutí námietky, alebo po uplynutí lehoty na rozhodnutie o námietke podľa podľa článku XVIII, bod 6. požiadať, aby o námietke rozhodol súd. Proti rozhodnutiu súdu o zamietnutí námietky proti rozhodcovi nie je prípustný opravný prostriedok. Rozhodcovský súd môže počas rozhodovania o námietke pokračovať v rozhodcovskom konaní a vydať rozhodcovský rozsudok.  

Článok XIX 

Rozhodovanie o právomoci 

  1. Rozhodcovský súd je oprávnený rozhodovať o svojej právomoci vrátane námietok týkajúcich sa existencie alebo platnosti rozhodcovskej zmluvy. Ak Rozhodcovský súd dospeje k záveru, že nemá právomoc na rozhodnutie vo veci samej, rozhodne uznesením o zastavení konania. 
     
  2. Strana rozhodcovského konania, ktorá chce uplatniť námietku nedostatku právomoci Rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, môže tak urobiť v rozhodcovskom konaní najneskôr pri prvom úkone vo veci samej. Toto časové obmedzenie neplatí pre námietku neplatnosti rozhodcovskej zmluvy zakladajúcej sa na tom, že o veci nemožno rozhodovať v rozhodcovskom konaní, alebo že vo veci má byť rozhodované podľa osobitného zákona; túto námietku možno uplatniť až do skončenia ústneho pojednávania, pri písomnom konaní až do vydania rozhodcovského rozsudku. Námietku, že sporná otázka prekračuje právomoc Rozhodcovského súdu, musí strana rozhodcovského konania uplatniť najneskôr vtedy, keď sa počas rozhodcovského konania o tejto otázke dozvie. 
     
  3. Rozhodcovský súd môže pripustiť uplatnenie námietky nedostatku právomoci, ak omeškanie strany rozhodcovského konania pri uplatnení tejto námietky je spôsobené príčinou, ktorú Rozhodcovský súd považuje za dostatočnú. 
     
  4. Ak Rozhodcovský súd rozhodne, že má právomoc rozhodovať, rozhodne o námietke podľa článku XIX, ods. 2 Rokovacieho poriadku Rozhodcovského súdu osobitným uznesením alebo v rozhodcovskom rozsudku. Ak Rozhodcovský súd rozhodne rozhodcovským uznesením, že má právomoc rozhodovať, strana rozhodcovského konania, ktorá námietku podala, môže do 30 kalendárnych dní po doručení tohto uznesenia podať návrh na všeobecný súd, aby o námietke rozhodol. 
     
  5. Proti rozhodnutiu všeobecného súdu o námietke strany rozhodcovského konania podľa ustanovenia článku XIX, ods. 4 Rokovacieho poriadku Rozhodcovského súdu nie je prípustný opravný prostriedok. 
     
  6. Rozhodcovský súd môže počas rozhodovania všeobecného súdu o námietke strany rozhodcovského konania podľa ustanovenia článku XIX, ods. 4 Rokovacieho poriadku Rozhodcovského súdu, pokračovať v rozhodcovskom konaní a vydať rozhodcovský rozsudok. 
     
  7. Ak rozhodcovský súd zistí, že vo veci má byť rozhodované podľa osobitného zákona, konanie zastaví.

Tretí oddiel 

Priebeh rozhodcovského konania 

Článok XX 

  1. Rozhodcovský súd pripraví a vedie konanie tak, aby sa čo najskôr zistil skutkový stav a sporná vec mohla byť spravodlivo rozhodnutá bez zbytočných prieťahov. 
     
  2. V rámci prípravy rozhodcovského konania Rozhodcovský súd preskúma najmä, či sú splnené podmienky rozhodcovského konania a urobí všetky potrebné opatrenia na odstránenie prípadných nedostatkov. 
     
  3. Rozhodcovský súd preskúma žalobu spolu s prílohami, ako aj žalobnú odpoveď spolu s prílohami, príp. iné podania strán rozhodcovského konania. 
     
  4. Pokiaľ žaloba alebo žalobná odpoveď nemá predpísané náležitosti, je neúplná z iného dôvodu, je nezrozumiteľná, neurčitá alebo nepresná, alebo žalobca alebo žalovaný spolu so žalobou alebo žalobnou odpoveďou nepredložili príslušné písomnosti, a súčasne nedošlo k odstráneniu týchto nedostatkov spôsobom stanoveným Rokovacím poriadkom pre osobitné prípady (najmä ustanovenia článku IX a článok XVII. ods. 2 lit. a) Rokovacieho poriadku Rozhodcovského súdu), Rozhodcovský súd vyzve podľa okolnosti žalobcu alebo žalovaného na odstránenie nedostatkov žaloby alebo žalobnej odpovede v lehote desiatich (10) kalendárnych dní od doručenia výzvy spolu s oznámením, že strany konania môžu Rozhodcovskému súdu oznámiť, že požadujú prejednanie veci na ústnom pojednávaní; Rozhodcovský súd upovedomí o výzve všetky strany rozhodcovského konania. Rozhodcovský súd súčasne upovedomí strany rozhodcovského konania, že podmienkou prejednania veci na ústnom pojednávaní je zaplatenie rozdielu medzi poplatkom za rozhodcovské konanie v ústnej forme podľa sadzobníka poplatkov platného a účinného k momentu doručenia poslednej žiadosti o prejednanie veci na ústnom pojednávaní Rozhodcovskému súdu a zaplateným poplatkom za rozhodcovské konanie v písomnej forme na účet rozhodcovského súdu. 
     
  5. Pokiaľ Rozhodcovský súd vyzve stranu rozhodcovského konania na odstránenie nedostatkov žaloby alebo žalobnej odpovede podľa ustanovenia článku XX, ods. 4 Rokovacieho poriadku, avšak dotknutá strana rozhodcovského konania je nečinná, Rozhodcovský súd posúdi vec na základe predložených písomností a podľa vlastnej úvahy. 

Článok XXI 

  1. Všetky podania, písomnosti a iné informácie predložené Rozhodcovskému súdu jednou  stranou rozhodcovského konania Rozhodcovský súd bez zbytočného odkladu doručí, alebo oznámi ostatným stranám rozhodcovského konania. Rozhodcovský súd rovnako upovedomí strany rozhodcovského konania o obsahu znaleckého posudku alebo listiny, o ktoré Rozhodcovský súd môže oprieť svoje rozhodnutie vo veci. 

Článok XXII 

Zmeškanie úkonu 

  1. Pokiaľ strana rozhodcovského konania nemohla z ospravedlniteľného dôvodu včas alebo správne vykonať potrebný úkon, Rozhodcovský súd jej môže umožniť vykonať tento úkon dodatočne, pričom prihliada na charakter prekážky, ktorá dotknutej strane rozhodcovského konania znemožnila včasné alebo správne vykonanie potrebného úkonu a prihliada na zásadu hospodárnosti a rýchlosti rozhodcovského konania. 

Článok XXIII 

Ústne pojednávanie 

  1. Rozhodcovský súd uznesením rozhodne o nariadení ústneho pojednávania, pokiaľ: 

    a. sa strany rozhodcovského konania dohodli v rozhodcovskej zmluve na ústnej forme rozhodcovského konania,

    b. strany rozhodcovského konania požiadali Rozhodcovský súd o prejednanie veci na ústnom pojednávaní (ustanovenie článku XX, ods. 4 Rokovacieho poriadku Rozhodcovského súdu) a do piatich (5) kalendárnych dní od doručenia žiadosti poslednej strany rozhodcovského konania o prejednanie veci na ústnom pojednávaní zaplatili na účet Rozhodcovského súdu rozdiel medzi poplatkom za rozhodcovské konanie v ústnej forme podľa sadzobníka poplatkov platného a účinného k momentu doručenia poslednej žiadosti o prejednanie veci na ústnom pojednávaní Rozhodcovskému súdu a zaplateným poplatkom za rozhodcovské konanie v písomnej forme. 

  2. Uznesenie o nariadení ústneho pojednávania obsahuje označenie právnej veci, ako aj miesto a čas konania ústneho pojednávania. Uznesenie o nariadení ústneho pojednávania Rozhodcovský súd zašle všetkým stranám rozhodcovského konania, a to tak, aby im bolo doručené najmenej päť (5) kalendárnych dní pred konaním ústneho pojednávania, najmenej 30 dní pred začatím ústneho pojednávania, ak sa doručuje strane rozhodcovského konania do cudziny. 
     
  3. Ak sa strana rozhodcovského konania, ktorý bol riadne a včas upovedomený o mieste a čase konania ústneho pojednávania nedostaví na ústne pojednávanie osobne, alebo prostredníctvom svojho zástupcu a nepožiada Rozhodcovský súd o odročenie pojednávania z dôležitých dôvodov, ktoré je povinný Rozhodcovskému súdu oznámiť a preukázať, alebo ak Rozhodcovský súd nepovažuje dôvody žiadosti o odročenie ústneho pojednávania za dostatočné, alebo stranou rozhodcovského konania predložené dôkazy o dôvodoch žiadosti o odročenie ústneho pojednávania za hodnoverné, rozhodcovský súd môže pokračovať v rozhodcovskom konaní, prejednať vec na ústnom pojednávaní aj bez prítomnosti dotknutej strany rozhodcovského konania a vydať rozhodcovský rozsudok na základe skutočností, ktoré vyplynuli z písomných podaní strán rozhodcovského konania a z dôkazov predložených alebo navrhnutých stranami rozhodcovského konania. 
     
  4. Každý zo strán rozhodcovského konania môže vyhlásiť, že súhlasí s tým, aby sa ústne pojednávanie konalo v jeho neprítomnosti. 
     
  5. Ústne pojednávanie sa môže podľa potreby odročiť na návrh strany rozhodcovského konania alebo z podnetu Rozhodcovského súdu. 

Štvrtý oddiel 

Dokazovanie 

Článok XXIV 

  1. Rozhodcovský súd vykonáva len dôkazy navrhnuté stranami rozhodcovského konania. Rozhodcovský súd rozhodne na základe vlastného uváženia s prihliadnutím na prínos jednotlivých dôkazov k objasneniu sporu o výbere navrhnutých dôkazov a o spôsobe ich vykonania. 
     
  2. Strany rozhodcovského konania sú povinné navrhnúť na preukázanie nimi tvrdených skutočností dôkazy. 
     
  3. Rozhodcovský súd zisťuje skutkový stav na základe tvrdení strán rozhodcovského konania obsiahnutých v písomných podaniach strán  rozhodcovského konania, v prípade konania ústneho pojednávania taktiež na základe tvrdení strán rozhodcovského konania obsiahnutých v ústnych vyjadreniach strán rozhodcovského konania na ústnom pojednávaní a na základe vykonaných dôkazov. 
     
  4. Ak Rozhodcovský súd nemôže zabezpečiť vykonanie dôkazu sám, požiada o to všeobecný súd. Rozhodcovský súd uloží strane rozhodcovského konania, ktorá dôkaz navrhla, aby na dožiadanom všeobecnom súde zložila preddavok na úhradu trov dožiadania. Trovy dožiadania v sume určenej dožiadaným všeobecným súdom sú súčasťou trov rozhodcovského konania. 
     
  5. Ak sú svedkovia alebo znalci povinní chrániť utajovanú skutočnosť, zachovávať obchodné a bankové tajomstvo, alebo zákonom ustanovenú alebo uznanú povinnosť mlčanlivosti, možno ich vypočúvať o predmete utajovanej skutočnosti, tajomstva alebo mlčanlivosti, len ak boli tejto povinnosti zbavení v súlade s ustanoveniami príslušného zákona. To platí primerane aj pre prípad vykonania dôkazu inak, ako výsluchom.
     
  6. Rozhodcovský súd hodnotí dôkazy nestranne, podľa vlastného uváženia. 

Článok XXV 

Ustanovený znalec 

  1. Rozhodcovský súd môže ustanoviť znalca (znalcov), ak rozhodnutie závisí od posúdenia skutočností, na ktoré treba odborné znalosti. Znalec podá znalecký posudok, v ktorom odpovie na otázky, ktoré mu položil Rozhodcovský súd. 
     
  2. Rozhodcovský súd môže uložiť strane rozhodcovského konania, aby poskytol znalcovi všetky podstatné informácie, predložil alebo sprístupnil všetky podstatné listiny alebo predmety, podal mu potrebné vysvetlenia, aby niečo vykonal alebo znášal, ak je to potrebné na podanie znaleckého posudku. 
     
  3. Ak sa vo veci koná ústne pojednávanie a Rozhodcovský súd to považuje za potrebné, na základe dohody strán alebo žiadosti jednej z nich, môže súd požiadať znalca o účasť na ústnom pojednávaní. Na ústnom pojednávaní mu môžu strany rozhodcovského konania klásť otázky a žiadať vysvetlenia.  

 

 

 

ŠTVRTÁ ČASŤ

ROZHODNUTIE

Článok XXVI

Forma rozhodnutia a oznámenie rozhodnutí 

  1. Rozhodcovský súd rozhoduje rozhodcovským rozsudkom, ak rozhoduje vo veci samej, alebo schvaľuje zmier uzavretý stranami rozhodcovského konania. V ostatných prípadoch rozhoduje Rozhodcovský súd rozhodcovským uznesením. 
     
  2. Písomné vyhotovenie rozhodcovského rozsudku obsahuje: 

    a. označenie Rozhodcovského súdu, 

    b. mená a priezviská členov senátu alebo jediného rozhodcu, 

    c. označenie strán rozhodcovského konania a ich zástupcov menom a priezviskom alebo obchodným menom, príp. názvom, 

    d. výrokovú časť, 

    e. odôvodnenie okrem prípadu, keď sa strany rozhodcovského konania dohodli, že rozhodcovský rozsudok netreba odôvodniť, alebo ak ide o rozhodcovský rozsudok o schválení zmieru uzavretého medzi stranami rozhodcovského konania, 

    f. poučenie o možnosti podať žalobu na súd o zrušenie rozhodcovského rozsudku, 

    g. dátum vydania rozhodcovského rozsudku,

    h. miesto rozhodcovského konania. 

  3. Písomné vyhotovenie rozhodcovského rozsudku podpisujú všetci rozhodcovia, ktorí rozhodovali o veci samej; skutočnosť, že rozhodca odmietol podpísať rozsudok spolu s  dôvodmi chýbajúceho podpisu sa uvedú v rozhodcovskom rozsudku. Písomné vyhotovenie rozhodcovského uznesenia o procesných otázkach podpisuje predseda senátu, v prípade, ak bol na to písomne poverený rozhodcami. V prípade konania pred jediným rozhodcom podpisuje tento rozhodca. 
     
  4. Pokiaľ Rozhodcovský súd prijme rozhodcovské uznesenie na ústnom pojednávaní, oznámi stranám rozhodcovského konania rozhodcovské uznesenie vyhlásením rozhodcovského uznesenia. V ostatných prípadoch oznámi Rozhodcovský súd stranám rozhodcovského konania rozhodcovské uznesenie doručením písomného vyhotovenia rozhodcovského uznesenia. 
     
  5. Pokiaľ Rozhodcovský súd neprejednal vec na ústnom pojednávaní, oznámi rozhodcovský rozsudok stranám rozhodcovského konania doručením písomného vyhotovenia rozhodcovského rozsudku. 
     
  6. Pokiaľ Rozhodcovský súd prejednal vec na ústnom pojednávaní, Rozhodcovský súd oznámi rozhodcovský rozsudok vyhlásením za prítomnosti všetkých strán rozhodcovského konania, a to bezprostredne po skončení ústneho pojednávania alebo na osobitnom ústnom pojednávaní, na ktoré strany rozhodcovského konania za týmto účelom predvolá. Rozhodcovský súd môže upustiť od vyhlásenia rozhodcovského rozsudku a oznámiť stranám rozhodcovského konania rozhodcovský rozsudok doručením písomného vyhotovenia rozhodcovského rozsudku, a to aj v tom prípade, ak sa vo veci konalo ústne pojednávanie. 

Článok XXVII 

Lehota na splnenie povinnosti a vykonateľnosť 

  1. Pokiaľ Rozhodcovský súd rozhodcovským rozsudkom ukladá splnenie povinnosti, vo výroku rozhodcovského rozsudku určí lehotu na splnenie povinnosti, a to tri (3) kalendárne dni, pokiaľ podľa názoru Rozhodcovského súdu vzhľadom na povahu povinnosti nie je primerané stanovenie dlhšej lehoty na splnenie uloženej povinnosti. Lehota na splnenie rozhodcovským rozsudkom uloženej povinnosti plynie od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. 
     
  2. Márnym uplynutím lehoty na splnenie povinnosti uloženej rozhodcovským rozsudkom sa právoplatný rozhodcovský rozsudok stane vykonateľným. 

Článok XXVIII 

Prijímanie rozhodcovských rozhodnutí 

  1. V rozhodcovskom konaní pred senátom je na každé rozhodnutie rozhodcovského súdu potrebný súhlas väčšiny všetkých rozhodcov. Pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas predsedajúceho rozhodcu. 
  2. Rozhodcovský súd prijíma rozhodcovské rozhodnutie na neverejnom zasadnutí hlasovaním rozhodcov, na ktorom môžu byť prítomní iba rozhodcovia, ktorí sa zúčastnili rozhodcovského konania. Predsedajúci rozhodca vyhotoví zápisnicu o hlasovaní; zápisnicu podpisujú všetci rozhodcovia prítomní na hlasovaní. Rozhodca, ktorého pri hlasovaní ostatní rozhodcovia prehlasovali, je oprávnený pripojiť k zápisnici o hlasovaní svoje odlišné stanovisko s odôvodnením. Ak rozhodca odmietne zápisnicu o hlasovaní podpísať, alebo ju nepodpíše z iného dôvodu, uvedie sa to v tejto zápisnici spolu s dôvodom, pre ktorý rozhodca zápisnicu o hlasovaní nepodpísal. 
  3. Ak nebude rozhodca prítomný na hlasovaní o rozhodcovskom rozhodnutí, tak ostatní rozhodcovia môžu rozhodnúť bez neho. Ak rozhodca odmietne na neverejnom zasadnutí hlasovať, tak sa má za to, že sa zdržal hlasovania a ostatní rozhodcovia môžu rozhodnúť bez neho. Týmto odsekom nie je dotknuté ustanovenie článku XXVIII, ods. 1 Rokovacieho poriadku Rozhodcovského súdu. 
  4. Rozhodcovia môžu písomne poveriť predsedajúceho rozhodcu vydávať rozhodcovské uznesenia o procesných otázkach počas rozhodcovského konania. 

Článok XXIX 

Preskúmanie rozhodcovského rozsudku 

  1. Strany konania sa môžu v rozhodcovskej zmluve dohodnúť, že rozhodcovský rozsudok môže na základe žiadosti niektorého z nich preskúmať iný rozhodca (príp. rozhodcovia v trojčlennom senáte, zapísaní v zozname rozhodcov Rozhodcovského súdu). 
  2. Ak sa strany konania nedohodli v rozhodcovskej zmluve na preskúmaní rozhodcovského rozsudku, je jeho preskúmanie iným rozhodcom (rozhodcami) vylúčené, ak zákon neustanovuje inak. 
  3. Rozhodcovský rozsudok preskúmava trojčlenný senát, pokiaľ nejde o rozhodcovský rozsudok vo veci, v ktorej rozhodoval jeden rozhodca a strany konania sa v rozhodcovskej zmluve nedohodli, že rozhodcovský rozsudok preskúma trojčlenný senát. 
  4. Strana rozhodcovského konania má právo podať žiadosť o preskúmanie rozhodcovského rozsudku do pätnástich (15) kalendárnych dní od jeho doručenia tejto strane rozhodcovského konania. 
  5. Na ustanovenie rozhodcu (rozhodcov - členov senátu) na preskúmanie rozhodcovského rozsudku platia primerane ustanovenia článku VIII, ods. 6 až 8, článku X, ods. 2 a 3 a článku XVII Rokovacieho poriadku Rozhodcovského súdu. 
  6. Pri preskúmaní rozhodcovského rozsudku Rozhodcovský súd postupuje primerane podľa ustanovení Rokovacieho poriadku Rozhodcovského súdu o konaní vo veci samej, pokiaľ tento článok nestanovuje inak. 
  7. Rozhodcovský súd pri preskúmavaní rozhodcovského rozsudku nenariaďuje ústne pojednávanie na prejednanie veci. 
  8. Rozhodcovský súd rozhoduje rozhodcovským rozsudkom, ktorým buď potvrdí preskúmavaný rozhodcovský rozsudok, alebo zmení preskúmavaný rozhodcovský rozsudok. 
  9. Preskúmanie rozhodcovského rozsudku, ktorým Rozhodcovský súd rozhodol podľa tohto článku o preskúmavanom rozhodcovskom rozsudku, je konečné; preskúmanie takéhoto rozhodcovského rozsudku ďalším rozhodcom (príp. ďalšími rozhodcami v senáte) je vylúčené. 

Článok XXX 

Účinky rozhodcovského rozsudku 

  1. Doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať, má pre strany rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu. 

Článok XXXI 

Oprava a výklad rozhodcovského rozsudku 

  1. Chyby v písaní a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti v písomnom vyhotovení rozhodcovského rozsudku, Rozhodcovský súd kedykoľvek opraví z vlastnej iniciatívy alebo na žiadosť strany rozhodcovského konania. Opravený rozhodcovský rozsudok sa doručí všetkým stranám rozhodcovského konania. 
  2. Každá strana rozhodcovského konania môže Rozhodcovský súd požiadať, aby podal výklad k určitej časti rozhodcovského rozsudku do tridsiatich (30) kalendárnych dní od jeho doručenia. 

     

     

PIATA ČASŤ

ZMIEROVACIE KONANIE PRED ROZHODCOVSKÝM SÚDOM

Článok XXXII 

  1. Strany rozhodcovského konania môžu v priebehu rozhodcovského konania uzavrieť zmier, ktorý Rozhodcovský súd schváli rozhodcovským rozsudkom o dohodnutých podmienkach zmieru na ich žiadosť. 
  2. Rozhodcovský súd môže na žiadosť ktorejkoľvek  zo strán rozhodcovského konania alebo z vlastného podnetu navrhnúť stranám rozhodcovského konania, aby sa pokúsili o uzavretie zmieru. Uskutočnenie zmierovacieho konania je podmienené výslovným súhlasom všetkých strán rozhodcovského konania a zaplatením poplatku za zmierovacie konanie; poplatok za zmierovacie konanie musí byt zaplatený na účet rozhodcovského súdu najneskôr do piatich (5) kalendárnych dní od doručenia posledného súhlasu so zmierovacím konaním. Poplatok za zmierovacie konanie platia všetky strany rozhodcovského konania spoločne a nerozdielne. Pokiaľ ktorákoľvek zo strán rozhodcovského konania nesúhlasí s uskutočnením zmierovacieho konania, alebo pokiaľ ktorákoľvek zo strán rozhodcovského konania nereaguje na návrh Rozhodcovského súdu na uskutočnenie zmierovacieho konania, príp. pokiaľ poplatok za zmierovacie konanie nie je zaplatený včas, Rozhodcovský súd pokračuje v rozhodcovskom konaní. 
  3. Pokiaľ všetky strany súhlasia s uskutočnením zmierovacieho konania, Rozhodcovský súd nariadi osobitné ústne pojednávanie, na ktorom vhodným spôsobom vedie strany rozhodcovského konania k uzavretiu zmieru. Pre zvolanie a uskutočnenie ústneho pojednávania platia primerane ustanovenia článku XXIII Rokovacieho poriadku Rozhodcovského súdu. Pokiaľ zmier nie je uzavretý, alebo pokiaľ o to požiada ktorákoľvek zo strán  rozhodcovského konania, Rozhodcovský súd ukončí toto ústne pojednávanie a pokračuje v rozhodcovskom konaní. 

ŠIESTA ČASŤ

TROVY ROZHODCOVSKÉHO KONANIA

Článok XXXIII 

  1. O trovách rozhodcovského konania rozhoduje Rozhodcovský súd. 
  2. Pravidlá o trovách rozhodcovského konania a Sadzobník poplatkov tvoria prílohu Rokovacieho poriadku Rozhodcovského súdu. 
  3. Trovy rozhodcovského konania sú najmä hotové výdavky strán rozhodcovského konania a ich zástupcov, vrátane poplatku za rozhodcovské konanie, trovy na vykonanie dôkazov, hotové výdavky rozhodcovského súdu, odmena znalca, odmena tlmočníka a odmena za zastupovanie strán rozhodcovského konania advokátom vo výške tarifnej odmeny podľa advokátskej tarify stanovenej príslušným právnym predpisom. 

SIEDMA ČASŤ

SPOLOČNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok XXXIV 

  1. Pre strany, ktoré sa v rozhodcovskej zmluve dohodli, že svoj spor predložia na rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, platí, že sa podrobujú predpisom Rozhodcovského súdu, najmä Štatútu rozhodcovského súdu, Rokovaciemu poriadku Rozhodcovského súdu, Pravidlám o trovách rozhodcovského konania, v znení platnom v čase podania žaloby na Rozhodcovský súd; ustanovenie článku XXXIV, ods. 2 Rokovacieho poriadku Rozhodcovského súdu tým nie je dotknuté. 
  2. Vo veciach neupravených Rokovacím poriadkom Rozhodcovského súdu postupuje Rozhodcovský súd podľa Štatútu Rozhodcovského súdu, ďalej podľa zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a vo veciach neupravených Zákonom o rozhodcovskom konaní primerane podľa zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov a podľa ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov. 
  3. Zmeny a doplnenia Rokovacieho poriadku Rozhodcovského súdu, vrátane zmeny Pravidiel o trovách rozhodcovského konania a Sadzobníka poplatkov, vydáva Zriaďovateľ vo forme dodatkov k Rokovaciemu poriadku Rozhodcovského súdu. Každý dodatok nadobudne platnosť a účinnosť dňom zverejnenia v Obchodnom vestníku, pokiaľ z dodatku nevyplýva, že účinnosť nadobudne neskorším dňom. 
  4. Rozhodcovský súd postupuje od účinnosti zmeny a/alebo doplnenia Rokovacieho poriadku Rozhodcovského súdu, zmeny a/alebo doplnenia Pravidiel o trovách rozhodcovského konania a zmeny a/alebo doplnenia Sadzobníka poplatkov (ďalej len "zmena a/alebo doplnenie") v rozhodcovskom konaní začatom pred zmenou a/alebo doplnením podľa zmeneného a/alebo doplneného Rokovacieho poriadku Rozhodcovského súdu, podľa zmenených a/alebo doplnených Pravidiel o trovách rozhodcovského konania a podľa zmeneného a/alebo doplneného Sadzobníka poplatkov, pokiaľ prechodné ustanovenia dodatku o zmene a/alebo doplnení Rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu, dodatku o zmene a/alebo doplnení Pravidiel o trovách rozhodcovského konania a dodatku o zmene a/alebo doplnení Sadzobníka poplatkov nestanovujú, že rozhodcovské konania začaté pred zmenou a/alebo doplnením sa dokončia podľa Rokovacieho poriadku Rozhodcovského súdu, Pravidiel o trovách konania a Sadzobníka poplatkov platných a účinných v čase pred zmenou a/alebo doplnením. 
  5. Rokovací poriadok Rozhodcovského súdu nadobúda platnosť a účinnosť dňom jeho zverejnenia v Obchodnom vestníku. 

 

Copyright © 2012 Najvyšší rozhodcovský súd a.s.