Rozhodcovské konanie

ROZHODCOVSKÉ KONANIE

Kedy sa začína rozhodcovské konanie?

Rozhodcovské konanie sa začína dňom doručenia žaloby stálemu rozhodcovskému súdu alebo vybranému rozhodcovi alebo ak sa zmluvné strany nedohodli inak a rozhodcovia neboli ešte ustanovení, odo dňa prijatia žaloby druhou zmluvnou stranou. Podanie žaloby má rovnaké právne účinky, ako keby bola žaloba podaná na všeobecný súd. Zmluvné strany sa začatím rozhodcovského konania stávajú účastníkmi rozhodcovského konania, pričom žalobcom je zmluvná strana, ktorá podáva návrh na začatie rozhodcovského konania a žalovaným je zmluvná strana, proti ktorej žaloba smeruje. Ak v spore majú konať viacerí rozhodcovia, podá sa žaloba predsedajúcemu rozhodcovi a ak predsedajúci rozhodca nebol ešte zvolený, ktorémukoľvek vybranému rozhodcovi, ktorý funkciu prijal. Rozhodcovský súd, prípadne rozhodca, ktorému bola žaloba doručená, je povinný na žalobe vyznačiť deň, keď mu bola žaloba doručená. Po začatí rozhodcovského konania už v tej istej veci nie je možné konať a rozhodovať na všeobecnom súde alebo pred iným rozhodcovským orgánom. Rozhodcovia sú však oprávnení rozhodovať o svojej právomoci. Ak dôjdu k záveru, že ich právomoc na rozhodnutie vo veci samej nie je daná, vydajú o tom rozhodnutie. Aj účastník sporu môže namietať nedostatok právomoci rozhodcov pre neexistenciu, neplatnosť alebo pre zánik rozhodcovskej zmluvy alebo preto, že vo veci nemožno v rozhodcovskom konaní rozhodovať. Kým námietku neplatnosti môže účastník uplatniť až do skončenia ústneho pojednávania, písomnom konaní až do vydania rozhodcovského rozsudku, námietku nedostatku právomoci z iných dôvodov musí uplatniť najneskôr pri prvom úkone.

Aké náležitosti musí mať žaloba v rozhodcovskom konaní?

Žaloba musí obsahovať označenie účastníkov sporu, prípadne aj ich zástupcov, pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov a prípadne aj právnych predpisov, na ktoré sa žalobca odvoláva, návrh vo veci samej, teda čoho sa žalobca domáha a podpis. K žalobe je potrebné pripojiť kópiu rozhodcovskej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky, súhlas rozhodcu s ustanovením, ak už bol ustanovený a listinné dôkazy, o ktoré žalobca svoj nárok opiera. Rozhodcovský súd alebo rozhodca je oprávnený požadovať od žalobcu preddavok na úhradu predpokladaných nákladov konania a určiť na jeho zaplatenie primeranú lehotu. Ak žalobca preddavok neuhradí, rozhodcovský orgán konanie zastaví, o čom upovedomí účastníkov sporu.

 

JE MOŽNÉ NARIADIŤ V ROZHODCOVSKOM KONANÍ AJ NEODKLADNÉ OPATRENIE?

 

Ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli inak, môže rozhodcovský súd pred začatím a po začatí rozhodcovského konania na žiadosť účastníka rozhodcovského konania nariadiť neodkladné opatrenie, ktoré považuje za nevyhnutné s ohľadom na predmet sporu. Rozhodcovský súd však môže od účastníka rozhodcovského konania žiadať, aby poskytol primeranú zábezpeku v súvislosti s predbežným opatrením.

Musí sa v rozhodcovskom konaní nariadiť ústne pojednávanie?

Účastníci rozhodcovského konania sa môžu dohodnúť na forme rozhodcovského konania, či bude konanie výlučne písomné alebo sa bude nariaďovať aj ústne pojednávanie. Účastníci konania si priamo v rozhodcovskej doložke alebo rozhodcovskej zmluvy môže priamo určiť, že konanie sa bude viesť výlučne písomnou formou bez nariaďovania pojednávaní. Ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli na forme rozhodcovského konania, rozhodcovský súd sám rozhodne, či nariadi ústne pojednávanie alebo či konanie bude výlučne písomné. Rozhodcovský súd však nariadi ústne pojednávanie vo vhodnom štádiu rozhodcovského konania aj na návrh účastníka rozhodcovského konania. Stály rozhodcovský súd pripravuje a vedie rozhodcovské konanie podľa svojho rokovacieho poriadku. Rozhodcovské konanie je neverejné, ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli inak.

Podľa čoho sa určuje miesto rozhodcovského konania?

Rozhodcovské konanie sa uskutoční na mieste dohodnutom účastníkmi rozhodcovského konania v rozhodcovskej zmluve alebo rozhodcovskej doložke. Ak k tejto dohode nedošlo, uskutoční sa na mieste, ktoré určil rozhodcovský súd so zreteľom na povahu sporu a záujmy účastníkov rozhodcovského konania. Pre rozhodcovské konanie, ktoré prebieha na stálom rozhodcovskom súde, platia ustanovenia rokovacieho poriadku stáleho rozhodcovského súdu o mieste rozhodcovského konania.

Môžu si zmluvné strany dohodnúť ako jazyk konania aj iný ako slovenský jazyk?

Účastníci rozhodcovského konania sa v rozhodcovskej zmluve alebo rozhodcovskej doložke alebo dodatočne pred začatím rozhodcovského konania môžu dohodnúť na akomkoľvek jazyku (jazykoch), ktorý sa bude používať v rozhodcovskom konaní. Ak sa nedohodnú, rozhodne o jazyku konania rozhodcovský súd. Dohoda alebo rozhodnutie o jazyku sa týka každého písomného vyjadrenia účastníka rozhodcovského konania, každého pojednávania, rozhodcovského rozhodnutia alebo inej písomnosti rozhodcovského súdu.

Ako sa postupuje v prípade, ak nie je možné doručiť písomnosť v rámci rozhodcovského konania druhej strane?

Ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli inak, písomnosti sa považujú za doručené dňom ich doručenia adresátovi osobne alebo do sídla, alebo na miesto podnikania adresáta, alebo na miesto jeho trvalého pobytu. Ak nemožno doručiť písomnosť adresátovi na žiadnom z uvedených miest ani po vynaložení primeraného úsilia na zistenie tejto skutočnosti, považujú sa za doručené, ak sú zaslané do posledného známeho sídla alebo miesta výkonu podnikania, alebo miesta trvalého pobytu adresáta doporučenou zásielkou alebo iným spôsobom, ktorý umožňuje overiť snahu doručiť písomnosti, t.j. aj v rozhodcovskom konaní je možné aplikovať fikciu doručenia.

Kto navrhuje dôkazy v rozhodcovskom konaní?

Rozhodcovský súd vykonáva len dôkazy navrhnuté účastníkmi rozhodcovského konania. Rozhodcovský súd uváži výber a spôsob vykonania dôkazov podľa ich možného prínosu k objasneniu sporu. Vypočuť svedkov a znalcov môže rozhodcovský orgán len vtedy, ak sa mu dobrovoľne podrobia.

Je žalovaný povinný sa vyjadriť k žalobe a čo sa stane, pokiaľ sa nevyjadrí v stanovenej lehote?

Žalovaný je povinný vyjadriť sa k žalobe v lehote, na ktorej sa dohodli účastníci rozhodcovského konania alebo ktorú určil rozhodcovský súd. V žalobnej odpovedi sa žalovaný vyjadrí ku všetkým skutočnostiam a návrhom uvedeným v žalobe. Ak žalovaný neoznámi svoju žalobnú odpoveď v ustanovenej lehote, rozhodcovský súd pokračuje v rozhodcovskom konaní. Ak sa účastník rozhodcovského konania, ktorý bol riadne upovedomený o čase a mieste rozhodcovského konania, nedostaví na ústne pojednávanie alebo nepredloží listiny alebo predmety, rozhodcovský súd môže pokračovať v rozhodcovskom konaní a vydať rozhodcovský rozsudok na základe dôkazov, ktoré mu boli predložené.

Môžu sa dva slovenské subjekty dohodnúť, že rozhodcovský súd bude rozhodovať podľa iného ako slovenského právneho poriadku?

V spore vzniknutom z tuzemských právnych vzťahov rozhoduje rozhodcovský súd podľa pravidiel práva, na ktorých sa účastníci rozhodcovského konania dohodli v rozsahu, v akom voľbu práva alebo odkaz na tieto pravidlá pripúšťajú kolízne normy platné na území Slovenskej republiky. Ak sa nedohodli inak, každá dohoda o rozhodnom práve sa považuje za dohodu o hmotnom práve štátu. Ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodnú na rozhodujúcom práve, rozhodcovský súd rozhoduje spor podľa právneho poriadku určeného kolíznymi normami platnými na území Slovenskej republiky.

Je rozhodcovské konanie viac-inštančné?

Rozhodcovské konanie je jednostupňové. Rozhodcovský orgán vedie konanie v súlade s pravidlami tak, aby sa skutkový stav zistil úplne, rýchlo a hospodárne. V každom štádiu konania dbá na zachovanie rovnosti účastníkov a usiluje sa o vybavenie veci zmierom. Účastníci sú povinní s rozhodcovským orgánom pri riešení veci aktívne spolupracovať. Rozhodcovský orgán postupuje rýchlo a vec rieši bez účasti verejnosti. Ak účastníci nemohli včas a správne vykonať potrebný úkon, rozhodcovský orgán im môže umožniť jeho dodatočné vykonanie. Nedostatok zákonných či dohodnutých podmienok rozhodcovského konania môžu však účastníci namietať len do skončenia prerokovania veci.

Na základe čoho sa rozhoduje v rozhodcovskom konaní?

Rozhodcovský súd rozhoduje v súlade so zmluvou uzatvorenou medzi účastníkmi rozhodcovského konania a vezme do úvahy obchodné zvyklosti vzťahujúce sa na spor a zásady poctivého obchodno-právneho styku a dobrých mravov. Rozhodcovský súd môže obchodno-právny spor rozhodnúť podľa zásad spravodlivosti len vtedy, ak ho účastníci rozhodcovského konania na to výslovne oprávnili.

Copyright © 2012 Najvyšší rozhodcovský súd a.s.